Boli 4 komentáre !! :)) Ďakujem krásne muchachas =* Ale budem trošku sviňa, dám to sem celé aj s dvadsať štvrokou pre tie, ktoré ju ešte nevideli. :) Aby na ňu nezabudli. :D
Tradične som sa zobudila úplne inde, ako som zaspala a posteľ bola prázdna. Ponožky som mala zvlečené a nohy studené. Zase jeden z mojích živých snov, pri ktorom som sa musela vrtieť a mrviť. Uff, tento bola fakt hnusný. Nechtami som si prešla po vlasoch a otočila sa na brucho. Keď som vzdychla do vankúša otvorili sa dvere.
"Bré ráno ty dračica."
"Prepáč. Zase som ťa dokopala ?"
"Len trošku."
Uistil ma, a keď som sa znova pretočila uvidela som raňajky. Rovno do postele. Bohu vďaka za Zayna Malika.
"Ty si sa vážne prekonal. Kriste veď to sú vajíčka !!"
"Presne, konečne som zistil, kde máme panvice."
Uznanlivo som pokývala hlavou a prisunula sa k nemu. Vzala som si jednu vidličku, on tiež a spoločne sme začali raňajkovať. Potom sme ešte vypili kávu, jediný nápoj, ktorý vedel naozaj dobre spraviť. Inak je schopný pripáliť aj čaj.
"Čo dnes ?"
"Poďme sa korčulovať."
"Myslíš na klzisko ? Vážne ? Naposledy sme na tom stáli v desiatich."
Mykla som plecom, čím som ho vždy obmäkčila.
"A čo fanynky ?"
"Je to milé, že sa brat a sestra idú spolu korčulovať. Alebo sa ešte možme ísť aj sánkovať."
"Nie je sneh."
"Ja viem. A presne preto to hovorím."
"Úprimne povedané, nechce sa mi."
"Tak poď aspoň do mesta."
"Fajn."
"Idem sa obliecť."
Vlepila som mu bozk na líce a skĺzla z posteľe. Z obyváčky bolo počuť hudbu, tak som si cestu do izby akosi odskackala.
Ako som sa obzerala v zrkadle... Hm... Bob staviteľ by bol na mňa hrdý. Asi aj klauni z cirkusu.
Tmavomodrá mikyna s bielim nápisom tej onej značky, rifľové kraťasy, pod nimi hora siloniek aby mi nebola zima a... Moje milované nadkolineky. Pásikavé, bielo-modré. Ľúbim ich. Včera na mňa doslova kričali z výkladu. Ešte vysoký cop a nejaké tie tenisky. Justin Bieber ich nosí, ale ja som o nich vedela prvá. Zatiahla som vlasy v gumičke, tenisky chytila do ruky, v tomto dome sa totižto dbá na čistotu a zišla dole. Jasné, že na Zayna budem ešte dlho čakať.
Medzičasom som stihla vypiť jedno studené kakao, zjesť tri cukríky a štvrtý odbaľovať, kým prišiel.
"Mal by som ťa naučiť obliekať sa."
Vyplazila som mu modrý jazyk, (cukríky som ladila s oblečením), a obliekla si bundu. On tradične vyzeral ako model. Vyšli sme do chladného počasia a so smiechom sa túlali ulicami. Zavesený jeden o druhého, chôdzou opitého. No a dojem debility dotvárali horiace cigarety medzi našimi prstami. Ani sme poriadne nevedeli čo nám je také smiešne. Teda, ja som nevedela. Zayn sa rehotal na dôvode odchodu a udalostiach v New-Yorku. O Louisovi som mu nehovorila, ani ň, bála som sa. Keď sme prechádzali okolo detských atrakcií, padla mi do oka jedna, ktorá bola zneprístupnen, kôli zime.
"Zayn !! Zayyyn, pozríí. Už viem čo chcem. Prosím, prosím, prosííím. Kúp mi na Vianoce trampolínu."
Psie oči, široký úsmev... A jeho nechápavý, pochybovačný úsmev.
"No vážne ! Bude sranda, vybijem si energiu. Veď vieš, že bývam hyperaktívna."
"Požičiam vám ju." Dodala som velavýznamne, s rukami vbok.
"Adriana fičíš na niečom ?"
"Pochybuješ o mne ?"
"To by som si nedovolil."
Zaynovi zazvonil telefón. Niečo si vybavil a ukončil to slovami „už idem”. Takže sa prechádzka končí.
Ospravedlnil sa mi, povedal, že to je naliehavé, a ubzíkol.
...
Kde mám posteľ ? Zažla som v izbe, ktorá zívala prázdnotou. Zaklipala som očami, potriasla hlavou. No nábytok sa nezjavil. A kde mám teraz akože spať ? Chalani, toto nie je pekný vtip. To mám zato, že sme teraz za dobré. Podaj prst, zožerú ti celú ruku.
Moja možnosť No.1 bola Zaynova izba. Tak som po tme zišla dole, kde sa nachádzala, a pomaly otvorila dvere. Všetko bolo na mieste, nábytok kompletný, len posteľ bola preplnená. Zayn spal s otvorenou pusou na kraji postele, ruku mal prehodenú cez Harryho so spokojným úsmevom a slinou na krajíčku. No a pol postele zaberal Niall s rukami na bruchu a nohami cez tých dvoch. Z toho som usúdila, že postele zmizli aj im. Prevrátila som nad tým oči a zavrela za sebou. Kto vie, možno dostanem moju posteľ pod stromček.
Možnosť číslo dva bol Liam, najneškodnejší a najmilší obyvateľ tohto domu, ktorý mi raz pomohol. Ktorý sa o mňa aj zaujímal, keď ma sem nasťahovali. Keď som otvorila dvere, zbadala som jeho tvár pokrytú cudzími kučerami a pod ňou dve nahé telá, zabalené do deky. No ležali na zemi. Takže to spískal Zayn a možno Tommo. A tam som teraz nútená ísť, ak nechcem dopadnúť ako títo dvaja, vyznávači erotiky na zemi, ktorý zajtra určite budú stonať od bolesti chrbta. Nádych, výdych.
Počkať ešte máš gauč ! Zbehla som späť dole... kde som našla prázdnu miestnosť. Áárgh. Pomaly, s tepom hodným bungee jumpistu, som zdolávala schody. Adriana mala by si domov chodiť skôr, aby si im stíhala zabrániť v takýchto hovadinách.
Pred jeho dverami som sa znova vydýchala a vstúpila dnu.
Ležal vystretý, tvár mal osvetlenú tlmenou žiarou telefónu a keď ma zbadal, tváril sa prekvapene.
"Neverím. Ty si fakt prekročila prah mojej izby ?!"
"Zayn a Liam majú plno. A netvár sa, že nevieš, že mi zmizla posteľ."
"Toľká drzosť", zacmukal "našej Adriane ukradnúť posteľ. ...Mám to chápať tak, že ma teraz prosíš o miesto na prespatie ?"
"Nie. Ty si povinný mi ho poskytnúť."
Potľapkal miesto na posteli vedľa seba, oči mu priam svietili. Ukázala som mu ukazovák nech počká a skočila sa prezliecť do pyžama. Tentokrát poriadneho, s nohavicami. No... vlastne som len košeľu doplnila o legíny. Normálne mnou lomcovali nervy, alebo vzrušenie ?, toto sa mne nedeje. Vrátila som sa k nemu, a neverila, že to robím.
"Bojíš sa ma ?"
"Provokuješ ?"
"V živote nikdy."
Prikrila som sa jeho bodkovou (bodkovou!) perinou a oprela sa o čelo postele. Vznášala sa tu jeho výrazná vôňa, izba bola svojsky útulná a relatívne uprataná.
Pripravená nespať, kým nezaspí on som si vzdychla. Bolo by to príliš riskantné.
"Adriankaa..."
Šepol s rukou na mojom stehne.
"Bré ráno ty dračica."
"Prepáč. Zase som ťa dokopala ?"
"Len trošku."
Uistil ma, a keď som sa znova pretočila uvidela som raňajky. Rovno do postele. Bohu vďaka za Zayna Malika.
"Ty si sa vážne prekonal. Kriste veď to sú vajíčka !!"
"Presne, konečne som zistil, kde máme panvice."
Uznanlivo som pokývala hlavou a prisunula sa k nemu. Vzala som si jednu vidličku, on tiež a spoločne sme začali raňajkovať. Potom sme ešte vypili kávu, jediný nápoj, ktorý vedel naozaj dobre spraviť. Inak je schopný pripáliť aj čaj.
"Čo dnes ?"
"Poďme sa korčulovať."
"Myslíš na klzisko ? Vážne ? Naposledy sme na tom stáli v desiatich."
Mykla som plecom, čím som ho vždy obmäkčila.
"A čo fanynky ?"
"Je to milé, že sa brat a sestra idú spolu korčulovať. Alebo sa ešte možme ísť aj sánkovať."
"Nie je sneh."
"Ja viem. A presne preto to hovorím."
"Úprimne povedané, nechce sa mi."
"Tak poď aspoň do mesta."
"Fajn."
"Idem sa obliecť."
Vlepila som mu bozk na líce a skĺzla z posteľe. Z obyváčky bolo počuť hudbu, tak som si cestu do izby akosi odskackala.
Ako som sa obzerala v zrkadle... Hm... Bob staviteľ by bol na mňa hrdý. Asi aj klauni z cirkusu.
Tmavomodrá mikyna s bielim nápisom tej onej značky, rifľové kraťasy, pod nimi hora siloniek aby mi nebola zima a... Moje milované nadkolineky. Pásikavé, bielo-modré. Ľúbim ich. Včera na mňa doslova kričali z výkladu. Ešte vysoký cop a nejaké tie tenisky. Justin Bieber ich nosí, ale ja som o nich vedela prvá. Zatiahla som vlasy v gumičke, tenisky chytila do ruky, v tomto dome sa totižto dbá na čistotu a zišla dole. Jasné, že na Zayna budem ešte dlho čakať.
Medzičasom som stihla vypiť jedno studené kakao, zjesť tri cukríky a štvrtý odbaľovať, kým prišiel.
"Mal by som ťa naučiť obliekať sa."
Vyplazila som mu modrý jazyk, (cukríky som ladila s oblečením), a obliekla si bundu. On tradične vyzeral ako model. Vyšli sme do chladného počasia a so smiechom sa túlali ulicami. Zavesený jeden o druhého, chôdzou opitého. No a dojem debility dotvárali horiace cigarety medzi našimi prstami. Ani sme poriadne nevedeli čo nám je také smiešne. Teda, ja som nevedela. Zayn sa rehotal na dôvode odchodu a udalostiach v New-Yorku. O Louisovi som mu nehovorila, ani ň, bála som sa. Keď sme prechádzali okolo detských atrakcií, padla mi do oka jedna, ktorá bola zneprístupnen, kôli zime.
"Zayn !! Zayyyn, pozríí. Už viem čo chcem. Prosím, prosím, prosííím. Kúp mi na Vianoce trampolínu."
Psie oči, široký úsmev... A jeho nechápavý, pochybovačný úsmev.
"No vážne ! Bude sranda, vybijem si energiu. Veď vieš, že bývam hyperaktívna."
"Požičiam vám ju." Dodala som velavýznamne, s rukami vbok.
"Adriana fičíš na niečom ?"
"Pochybuješ o mne ?"
"To by som si nedovolil."
Zaynovi zazvonil telefón. Niečo si vybavil a ukončil to slovami „už idem”. Takže sa prechádzka končí.
Ospravedlnil sa mi, povedal, že to je naliehavé, a ubzíkol.
...
Kde mám posteľ ? Zažla som v izbe, ktorá zívala prázdnotou. Zaklipala som očami, potriasla hlavou. No nábytok sa nezjavil. A kde mám teraz akože spať ? Chalani, toto nie je pekný vtip. To mám zato, že sme teraz za dobré. Podaj prst, zožerú ti celú ruku.
Moja možnosť No.1 bola Zaynova izba. Tak som po tme zišla dole, kde sa nachádzala, a pomaly otvorila dvere. Všetko bolo na mieste, nábytok kompletný, len posteľ bola preplnená. Zayn spal s otvorenou pusou na kraji postele, ruku mal prehodenú cez Harryho so spokojným úsmevom a slinou na krajíčku. No a pol postele zaberal Niall s rukami na bruchu a nohami cez tých dvoch. Z toho som usúdila, že postele zmizli aj im. Prevrátila som nad tým oči a zavrela za sebou. Kto vie, možno dostanem moju posteľ pod stromček.
Možnosť číslo dva bol Liam, najneškodnejší a najmilší obyvateľ tohto domu, ktorý mi raz pomohol. Ktorý sa o mňa aj zaujímal, keď ma sem nasťahovali. Keď som otvorila dvere, zbadala som jeho tvár pokrytú cudzími kučerami a pod ňou dve nahé telá, zabalené do deky. No ležali na zemi. Takže to spískal Zayn a možno Tommo. A tam som teraz nútená ísť, ak nechcem dopadnúť ako títo dvaja, vyznávači erotiky na zemi, ktorý zajtra určite budú stonať od bolesti chrbta. Nádych, výdych.
Počkať ešte máš gauč ! Zbehla som späť dole... kde som našla prázdnu miestnosť. Áárgh. Pomaly, s tepom hodným bungee jumpistu, som zdolávala schody. Adriana mala by si domov chodiť skôr, aby si im stíhala zabrániť v takýchto hovadinách.
Pred jeho dverami som sa znova vydýchala a vstúpila dnu.
Ležal vystretý, tvár mal osvetlenú tlmenou žiarou telefónu a keď ma zbadal, tváril sa prekvapene.
"Neverím. Ty si fakt prekročila prah mojej izby ?!"
"Zayn a Liam majú plno. A netvár sa, že nevieš, že mi zmizla posteľ."
"Toľká drzosť", zacmukal "našej Adriane ukradnúť posteľ. ...Mám to chápať tak, že ma teraz prosíš o miesto na prespatie ?"
"Nie. Ty si povinný mi ho poskytnúť."
Potľapkal miesto na posteli vedľa seba, oči mu priam svietili. Ukázala som mu ukazovák nech počká a skočila sa prezliecť do pyžama. Tentokrát poriadneho, s nohavicami. No... vlastne som len košeľu doplnila o legíny. Normálne mnou lomcovali nervy, alebo vzrušenie ?, toto sa mne nedeje. Vrátila som sa k nemu, a neverila, že to robím.
"Bojíš sa ma ?"
"Provokuješ ?"
"V živote nikdy."
Prikrila som sa jeho bodkovou (bodkovou!) perinou a oprela sa o čelo postele. Vznášala sa tu jeho výrazná vôňa, izba bola svojsky útulná a relatívne uprataná.
Pripravená nespať, kým nezaspí on som si vzdychla. Bolo by to príliš riskantné.
"Adriankaa..."
Šepol s rukou na mojom stehne.
"Nebudeš tu predsa ležať takáto stuhnutá..."
To už mal pery pri mojom uchu.
"Ja ti s tým rád pomôžem..."
Vtedy sa už nado mnou skláňal, podopierajúc sa. Ležala som pod ním, už kľudnejšia, v zajatí dvoch silných rúk, s úškrnom na tvári.
"Zvádzaš ma ?"
"Uhmm."
A priľahol ma celou svojou váhou, s tým, že sa vrhol na moje pery.
"Mám problém..."
Povedal potom, čo sa o moje ústa len obtrel. Zopakoval to ešte raz a vetu dokončil.
"...zbláznil som sa do tvojich bozkov."
Rozchichotala som sa, aj keď sa očakávalo nejaké zvodné gesto, no on to veľmi lahko umlčal.
"Hráš veľmi špinavú hru Louis Tomlinson."
"Mhm."
Utrúsil a bozkával ma ďalej. Drsne, no zároveň pomaly, ako to vedel len on a... Zayn. Privlastnil si môj jazyk na dlhé minúty vášnivých činov. Bozkával s nasadením, veľkým dôrazom na detaily. Bozkával Louisovsky.
Potiahol si ma za stehno tak, aby ma mal nad sebou a hladkal ma na bruchu. Avšak ruky sa nehýbali smerom hore, čo by som čakala.
Prsty zachytili pás tých legín a mne zablikala kontrolka. MÁ FRAJERKU ! Užila som si poslednú sekundu toho bozku a odtiahla sa. Legíny sa zatiaľ dostali pod zadok. Uf, mám nohavičky.
"Louis ja... držím celibát."
Do očí sa mu nahrnuli slzy a vyprskol. Rehotal sa div nezletel z postele a ja som dúfala, že nezobudí pól domu. Našťastie prázdna izba za stenou patrila mne. Legíny som vytiahla kam patrili a odpratala som sa na "svoju" polku postele. Keď ako-tak upokojil šialený rehot posadil sa, zdvihol sa z postele, obišiel ju a odokryl ma. Nechápavo som sa na neho zahľadela, načo on len pokrútil hlavou. Sklonil sa k mojím bedrám, dal mi šteklivú pusu na brucho a znova zachytil okraj látky.
"Fajn... Ale toto nepotrebuješ."
Pomaly zo mňa sťahoval čierne legíny a ja som mu pomohla pridvihnutím pánvy.
"Kazí to efekt tej dokonalej košeli. Mám totiž rád tvoje stehná."
...Neodolala som. :D Ženušky, idem sa posadiť nad zdrapy papiera a napísať Vám niečo. Ale aj tak čakám komentár =**
With love... Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore
Taká na sladké sníčky :D
Brú noc. :)
P.S. Nezabite ma, že až o štvrť :( :D
P.S. Nezabite ma, že až o štvrť :( :D
Aaaa skvelé! :) ďalšiuu :D
ReplyDeleteĎakujem velice pekne :))) Ďaľšia je, bohužial nedohľadne. :D
DeleteTo je naprosto bezchybné :-D už se nemůžu dočkat dalšího dílu!!!! :-)
ReplyDeleteĎakujem cica :)) =* ...aj ja :D :D len sa knemu musim dokopať :D
Deletedokonalé! :D dufam že večer bude dalšia! :D
ReplyDeleteĎakujem :)) aj ja dúfam :D ;D
Deleteúplne super :) teším sa na ďalšiu kapitolku :):):):)
ReplyDeleteMercii :))
DeleteDededede! :) Niekto tu má sexy predstavivosť! :D Nedovolim si o tebe povedať, že si perverzná aj ked to!sme už riešili :D :D strašne sa mi to páči :) pokračúj Karlíku :) :*
ReplyDeleteJaké dedede ?? :D :D Milouša ty erotomanka !! :D :D ďakujem Milouša :)))
ReplyDeletepeknee.:) kedy das dalsiu?
ReplyDelete