Sunday 19 August 2012

One more time? 21


Hurááá, ja som to dokončila :D Pre vás girls :* 

Nechápavo som pozrela na Zayna, čo myslí tým, že Harry je preč? Kam šiel? Lou rýchlo vstal, obliekol si svoje tričko a prešiel za ľuďmi stojacími vo dverách. „Asi sme neprišli najlepšie,“ uškrnul sa blondiak a premeral si ma pohľadom. Uvedomila som si, ako asi musím vyzerať, na čo sa mi nahrnula červeň do tváre a poprosila ho, nech mi pomôže zapnúť šaty. Videla som Louisov pohľad, ktorý hodil na blondiaka, keď prstami prechádzal po zipse na mojom chrbte. Vyplazila som mu jazyk, blondiakovi, ktorý sa predstavil ako Niall podakovala a prešla za ostatnými, ktorí stále stáli v obyvačkových dverách. „Danielle, teší ma,“ usmialo sa na mňa kučeravé dievča, pustilo Liamovu ruku a objalo ma. „A gratulujem,“ povedala milo, k čomu sa ostatní pridali. Škerila som sa ako perníkový kôň a držala sa Louiho ruky. „Čo sa vlastne deje s Harrym?“ opýtala som sa, keď všetci nadšene dogratulovali. „Je preč. Od rána ho nikto nevidel. Mobil má doma, auto tiež,“ povedal Liam a jeho nadšený výraz bol rýchlo preč. „Ideme ho hľadať?“ spýtala som sa a Zayn pokrútil hlavou. „Hľadali sme ho doteraz. A nič.“ „Nechcem byť otravná, ale čo vlastne bolo medzi vami?“ spýtala sa ma Danielle a ja som nevedela, čo jej povedať. „Bola to jedna veľká chyba,“ povedala som jej nakoniec a Lou začal hovoriť namiesto mňa. „Harry sa postaral o to, aby sme sa my dvaja rozišli. A on mohol chodiť s Trishou,“ zhrnul to a ukončil tento nepríjemný rozhovor. Nemohla som sa na ostatných pozerať, sklopila som pohľad a sledovala svoje topánky. Asi by som si mala zaviazať šnúrky. A špička je už trochu okopaná...

Vládlo naozaj trapne ticho a ja som nevedela, čo povedať, urobiť, čo bude nasledovať. Lou ma chytil za bradu a donútil pozerať do jeho očí. „Zabudneme na to. Nič sa nestalo, jasné?“ spýtal sa a hypnotizoval ma pohľadom. Prikývla som a opäť sklopila pohľad k svojim topánkam. Počula som Louisov tichý smiech, keď ma zas chytil za bradu a pritihol ma teraz tak, aby ma mohol pobozkať. Po krátkom a sladkom bozku som sa naňho usmiala a pozrela na ostatných. „Čo chcete teraz robiť?“ Všetci len pokrčili plecami.

Nakoniec sa rozhodlo, že ak sa Harry do hodiny nenájde, pôjdeme ho hľadať znova. Ja s Louisom sme sa zatiaľ prezliekli do suchých vecí, požičal mi obrovské tepláky, ktoré mu už nikdy neplánujem vrátiť a stihli sme sa aj pohádať kvôli tričku. Lenže on mi ku károvaným teplákom vybral bodkované tričko (na oboje som nechápavo pozerala rozmýšlajúc, ako sa to asi ocitlo v jeho skrini). Nakoniec som ho psími očami prehovorila, aby mi požičal niečo iné. Obliekla som si obyčajné sivé tričko a pripojili sa ku zvyšku, ktorý sa zatiaľ, bezúspešne, snažil vymyslieť nejaké miesto, kde by Harry mohol byť. Hodina ušla rýchlo a neobjavil sa. Vyšli sme von do zamračeného, no relatívne teplého večera a bezcielne sa potuľovali ulicami. Prešli sme niekoľko barov, no nenašli ho. Nič o ňom nevedeli ani jeho bývalé, ktorým chalani skúšali volať, neozval sa ani rodine či kamarátom. Vyparil sa.

Prešli sme k parku, prechádzajúc pomedzi lavičky a stromy, uvedomujúc si, že ani tu nie je. Liam skúsil zavolať ich manažérovi, no ani ten netušil, čo s Harrym je. Niekoho napadlo, že sa rozdelíme a o pár minút už Liam s Danielle smerovali do mesta. Niall so Zaynom šli prehľadávať ďalšie bary a ja som sa nechala ťahať Louisom za ruku netuším, kam. Prešli sme na duhý koniec parku, kde si sadol na lavičku a mňa si stiahol na kolená. Pokúšal sa ma pobozkať, no ja som mu nedočkavé ústa prikryla rukou. „Nemáme náhodou hľadať Harryho?“ spýtala som sa ho a venovala mu nechápavý, no trochu aj nahnevaný pohľad. Jeho najlepší kamarát je preč a on... „Čo ti chýba?“ spýtal sa, vychutnávajúc si čistú provokáciu a ruku pomaly presunul na môj zadok. Keď môže provokovať on, môžem aj ja. „Vieš, ako veľmi? Čo ak sa mu niečo stane? Čo budem potom robiť?“ spýtala som sa ho s afektovaným zdesením a on na chvíľu vypleštil oči, potom sa rozosmial. „Lou, no ták. Hnevám sa naňho, ale to neznamená, že chcem, aby sa mu niečo stalo. A myslela som, že ty, jeho najlepší kamarát, sa oňho budeš tiež báť,“ vysvetlila som mu to a on sa jemne usmial. Namesto odpovede pritlačil svoje ústa na tie moje a jeho jazyk ochutnával moje pery. Kým ich skúmal, moje ruky skúmali jeho ešte stále mokré vlasy a dotvárala som si scenáre, ako asi mohol pekne skončiť tento večer. Keby... Uvedomujúc si, že som ešte stále nedostala odpoveď ani žiadne vysvetlenie, odtrhla som sa od Louisa, ktorý na mňa pozrel psím pohľadom a vydal zvuk, ktorý by som nazvala zaskučaním. Skúmavo som sa naňho zahľadela. „Prečo teda nehľadáme Harryho?“ Prevrátil očami, že som kvôli tomuto prerušila náš bozk, nadýchol sa a začal rozprávať. „Pozri, s Harrym sme boli najlepší kamaráti a poznám ho už dlho. Uvidíme ho do zajtrajšieho rána, to sa stavím. Buď nám ho niekto donesie domov, opitého tak, že si nebude vlastné meno alebo sa ráno dotrepe nejakým zázrakom sám, zaspí v prvej posteli, ktorú uvidí, bude mu jedno, pri kom. V horšom prípade zaspí priamo na chodbe. A keď sa zobudí, predpokladám, že až na druhý deň, nebude si z toho pamätať nič.  Nemusíš sa oňho báť. Skôr by som sa bál o ľudí, ktorí ho dnes večer stretnú. Keď je Harry opitý, chce spať s každou, je mu jedno, či má päť alebo päťdesiat. A na druhý deň nebude o ničom vedieť,“ povedal s výrazom “keď to musíš vedieť“, pre lepší efekt ešte prevrátil oči a začal perami skúmať moje, rukami chrbát a zadok. Rýchlo som zabudla na Harryho a vychutnávala si tlak jeho pier na svojich. Ruku som mu položila okolo krku, druhou mu prechádzala po hrudi. Pritiahla som si ho najbližšie, ako som mohla a spolupracovala s jeho jazykom. „Mám nápad,“ zamrmlal mi do pier pomedzi bozky a jemne ma uhryzol do spodnej. Potichu som sa zasmiala, uvedomujúc si, aké bývajú jeho nápady, no to on už vstal, držiac ma tak, že ak som nechcela spadnúť, musela som si nohy omotať okolo jeho pása. Neprerušujúc bozky som jeho ruku presunula tak, aby som sa mohla bezpečne postaviť na zem. On ich tiež neprerušil, kým presunul naše ruky, až sa držali a voľne nám padali popri tele.

Zrazu sa odo mňa odtiahol a rozbehol sa, ťahajúc ma za sebou. Po pár sekundách mi bolo jasné, kam ma to ťahá a neubránila som sa smiechu. No on ma ťahal ďalej a ja som nemala na výber, len utekať za ním. Keď sme boli na mieste, rovno som ho sotila do guličiek a skočila hneď za ním. „Teba to tu ešte neprestalo baviť?“ spýtala som sa ho a venovala mu krátky, no vášnivý bozk. Po ňom si ľahol vedľa mňa tak, aby mi mohol pozerať do očí. Rukou pomaly zablúdil pod moje tričko a hladkal mi bruško, skrývajúce nášho drobca. Usmiala som sa a spokojne ho sledovala. Na tváry mal nežný výraz, čo sa často nestávalo, keďže sa stále smial a škeril. Nespúšťajúc zo mňa oči mi vyhrnul tričko a priložil mi na brucho pery, čo bolo príjemné, no zároveň to šteklilo. „Ľúbim ťa, drobček,“ pošepkal mu, „aj tvoju nádhernú mamičku. Určite budeš krásny ako ona.“ „Radšej, keby bol po tebe,“ povedala som mu, na čo pokrútil hlavou, no zasmial sa. „Pri dvoch dokonalých rodičoch nemáš inú možnosť,“ zamrmlal môjmu brušku a opäť ho pobozkal. „Uvidíš, ako ťa budem rozmaznávať. A mamička sa bude chytať za hlavu, ale nič jej to nepomôže, pretože ja ti kúpim všetko, čo len budeš chcieť. A budeš mať aj...“ nachvíľku sa odmlčal a rozmýšľal, no hneď pokračoval, „troch skvelých strýkov, ktorí ťa tiež budú veľmi ľúbiť. A aj úžasnú tetu Danny.“ „Aby som na úžasnú tetu Danny nezačala žiarliť,“ varovala som ho so smiechom. Mala som z toho celého zvláštny pocit, hlavne keď hovoril o troch strýkoch. Aké zlé je to medzi ním a Harrym? Nerozprávajú sa? Kvôli mne? „Myslím, že by sme už mali ísť,“ povedal a krátko ma pobozkal, „vyprevadím ťa.“ Chcela som namietať, no perami umlčal moje a slová uväznil vo vnútri, zamestnávajúc môj jazyk inou, zmysluplnejšou činnosťou. S prepletenými prstami sme sa prechádzali po meste, až sme prišli k môjmu internátu a rozlúčili sa. Starý strážnik zasa spal. Nechala som mu čokoládu pri dvierkách a vedela, že môj neskorý príchod tým bude ospravedlnený. Prechádzala som po prázdnej chodbe, vyšla po schodoch dve poschodia, keď som prekvapene zastala. O stenu sa opierala vysoká postava človeka, ktorého som naozaj vidieť nechcela. Asi by som mala zavolať chalanom, že sa našiel Harry.

Skôr, než som stihla čokoľvek spraviť, uškrnul sa pomaly prešiel smerom ku mne. „Rád ťa opäť vidím, kráska,“ povedal a usmial sa ešte viac, tackajúc sa ku mne. Stena mu pomohla nadobudnúť rovnováhu a dve metre odo mňa vzdal snahu viac sa priblížiť. „Máš sa dobre?“ spýtal sa tónom, ktorý ma nútil so strachom očakávať, čo bude ďalej, „teraz, keď si sa na mňa vykašľala a chodíš s Louisom?!“ „Harry, ty si sa rozišiel so mnou,“ povedala som mu upokojujúcim hlasom a pozerala mu do očí, dúfajúc, že nevidí môj strach z neho. „PODVIEDLA SI MA S NAJLEPŠÍM KAMARÁTOM!“ zvrieskol na celú budovu. „Nepodviedla, ja...“ začala som zúfalo, dúfajúc, že ho upokojím. „Neklam mi ty chudera!“ zvreskol znova a akýmsi zázrakom sa mu podarilo spraviť ešte dva kroky. Stál tesne pri mne. V jednej sekunde som cítila jeho dych, plný alkoholu. V druhej som letela dolu schodmi.

guličkýýýýýýý


Love ya :*
Luna Lovegood

3 comments:

  1. Umrela som z toho :OOO vedela som, že čo plánuješ ale takto napísané.... Uah... Nemám slov :(( také nádherné, krásne, dokonalé, sladké a romantické a ten (s prepáčením) kučeravý idiot toto urobí ;( Ale Lou s bruškom, to bola tá scéna, že ? *_* :))) nádherná !! ...inak presne si viem Harryho predstaviť, ako z hororu, na tej chodbe :D

    ReplyDelete
  2. Mzifugbvrjk! Ja to tak veľmi ľúbim! Harryho tiež, ale v tejto poviedke mu neželám vážne nič dobré :/ Bude bitka, že? Dostane nakladačku od ocka Tomlinsona :DD Tak zlato to znie.. dúfam, že si ju (rsp. tvoja postava) nehodila zo schodov so zámerom, že príde o malé. Neskutočne mimozemsky vesmírne a najviac sa teším na ďalšie časti, koniec a ďalšiu poviedku ktorú napíšeš ;) Celé je to také ♥♥! ..........

    ReplyDelete
  3. Louí a guličky, to je kapitola samá o sebe :D ale toto, čo toto :D Hazza jaký spitý a ešte si nenechá nič vysvetliť...pfuu, som zvedavá ako to dopadne :-)

    ReplyDelete